Category Archives: Indo-Iranian

संस्कृतम् – 2021-01-13

Words meaning “water” in Sanskrit:

    1. अप्  /áp/ f. pl.
      • water (also personified as a deity)
      • (astronomy) the star Virginis in the Virgo constellation
    2. जल  /jalá/ n.
      • water
    3. पानीय  /pānīya/ n.
      • water
      • drink, beverage

Examples:

  • गजा जलं पिबन्ति। “Elephants drink water.”
  • जलमश्वान्नरो नयति। ‘The man takes the horses to the water.”

 

Inflection:

Plural
Nom./Accus./Voc. आपः /āpaḥ/
Instr. अद्भिः /adbhiḥ/
Dat./Abl. अद्भ्यः /adbhyaḥ/
Gen. अपाम् /apām/
Loc. अप्सु /apsu/

 

Singular Plural
Nom./Accus. जलम् /jalám/ जलानि /jalā́ni/
Voc. जल /jála/
Instr. जलेन /jaléna/ जलैः /jalaíḥ/
Dat. जलाय /jalā́ya/ जलेभ्यः /jalébhyaḥ/
Abl. जलात् /jalā́t/
Gen. जलस्य /jalásya/ जलानाम् /jalā́nām/
Loc. जले /jalé/ जलेषु /jaléṣu/

 

Singular Plural
Nom./Accus. पानीयम् /pānīyam/ पानीयानि /pānīyāni/
Voc. पानीय /pānīya/
Instr. पानीयेन /pānīyena/ पानीयैः /pānīyaiḥ/
Dat. पानीयाय /pānīyāya/ पानीयेभ्यः /pānīyebhyaḥ/
Abl. पानीयात् /pānīyāt/
Gen. पानीयस्य /pānīyasya/ पानीयानाम् /pānīyānām/
Loc. पानीये /pānīye/ पानीयेषु /pānīyeṣu/

संस्कृतम् – 2020-02-24

अग्नि /agní/ (m.): fire, sacrificial fire

Inflection:

Singular Dual Plural
Nom. अग्निः
agníḥ
अग्नी
agnī́
अग्नयः
agnáyaḥ
Acc. अग्निम्
agním
अग्नीन्
agnī́n
Voc. अग्ने
ágne
अग्नयः
ágnayaḥ
Instr. अग्निना
agnínā
अग्निभ्याम्
agníbhyām
अग्निभिः
agníbhiḥ
Dat. अग्नये
agnáye
अग्निभ्यः
agníbhyaḥ
Abl. अग्नेः
agnéḥ
Genitive अग्नेः
agnéḥ
अग्न्योः
agnyóḥ
अग्नीनाम्
agnīnā́m
Locative अग्नौ
agnáu
अग्न्योः
agnyóḥ
अग्निषु
agníṣu

 

 

संस्कृतम् – 2018-02-28

अपि: a particle with many uses.

  • interrogative
  • (prep.) close by or to, within, before; (adv.) further, also, too; even
  • at least, however, but
  • all (after numerals)
  • with an optative verb, expressing hope, fear, or desire; further, moreover, as well as, rather than (usually accompanied by ​, either अपि च​ or चापि).
  • they too–who (येऽपि, तेऽपि)
  • however, although (यद्यपि)
  • even so, nevertheless (तथपि)
  • also, may convert an interrogative to an indefinite

 

Examples:

  • अप्यवगच्छसि? – Do you understand?
  • अपि सत्यम्?Is it true?
  • अपि कुशलम्? Are you all right?
  • मुहूर्तमपिonly a moment
  • कथमपि नnot at all, by no means
  • न परं … अपिnot only … but also
  • अपीदम् तदीयम्?Is this his?
  • अपीमी अविनीताः? Are they indisciplined?

 

हिन्दी / اُردُو‎ – 2018-01-03

सभी मनुष्यों को गौरव और अधिकारों के मामले में जन्मजात स्वतन्त्रता और समानता प्राप्त है।

उन्हें बुद्धि और अन्तरात्मा की देन प्राप्त है और परस्पर उन्हें भाईचारे के भाव से बर्ताव करना चाहिए।

Vocabulary

अधिकारों adhikaarom rights
अन्तरात्मा antraatmaa conscience, inner spirit
उन्हें unhẽ polite dative of वे [वे]
और aur and
करना karnā to do to make, create to cause to become, to render to commit to perform
की kii of belonging to concerning made of, consisting of
के ke [possessive particle] [का]
को ko marks the dative case: to marks the locative case in, at the time of
गौरव gaurav honour, glory
चाहिए cāhie should, ought to [चाहना]
जन्मजात janmajāt innate, from birth
देन den giving gift contribution
परस्पर paraspar with one another mutual
प्राप्त prāpt obtained, found befallen
बर्ताव bartāv behaviour, conduct; treatment
बुद्धि buddhi intelligence
भाईचारे bhaiicaare brotherhood
भाव bhāv existence, being rate, price emotion, feeling disposition, character, nature opinion, sentiment manner, way intent, meaning soul, spirit
मनुष्यों manushyom humans
मामले maamle case
में mẽ in, inside of within into during for the price of between, among
सभी sabhī all
समानता samāntā equality similarity
से se instrumental-case postposition. indicates association or mutual dealing: by; with; to indicates a sense of removal or going: from comparative postposition: than indicates passage of time . indicates means or agency indicates manner of doing; forms adverbs
स्वतन्त्रता svatantrata independence
है hẽ is, are [होना]

संस्कृतम् – 2017-12-27

  • न मातृवनमिति न तरामीति मनुते /na mātṛvanamiti na tarāmīti manute/He thinks, “This is not my mother’s forest, so I won’t cross.”
  • नवममिति न तरति /navamamiti na tarati/He does not cross since it’s the ninth.
  • रे रे तव वीरो न वर्ते /re re tava vīro na varte/Hey, hey, I’m not your hero!

ماه, قمر‏‎ – فارسی– Word of the Day (2017-12-03)

ماه

ماه تنها قمر سیارهٔ زمین است که با بازتاباندن نور خورشید، شب‌های زمین را کمی روشن می‌کند. ماه پنجمین قمر طبیعیِ بزرگ در سامانهٔ خورشیدی در میان ۱۷۳ قمر موجود در این سامانه است. قطرِ ماه حدودِ ۳٬۵۰۰ کیلومتر است. جوّ ندارد و در پهنهٔ آن دهانه‌های برخوردی درپیِ برخوردِ سنگ‌های آسمانی پدید آمده است.

चाँद, चन्द्रमा – हिन्दी – Word of the Day (2017-12-03)

चाँद

चन्द्रमा पृथ्वी का एकमात्र उपग्रह है। यह सौर मंडल का पाचवाँ,सबसे विशाल प्राकृतिक उपग्रह है। पृथ्वी के मध्य से चन्द्रमा के मध्य तक कि दूरी ३८४,४०३ किलोमीटर है। यह दूरी पृथ्वी कि परिधि के ३० गुना है। चन्द्रमा पर गुरुत्वाकर्षण पृथ्वी से १/६ है। यह प्रथ्वी कि परिक्रमा २७.३ दिन में पूरा करता है और अपने अक्ष के चारो ओर एक पूरा चक्कर भी २७.३ दिन में लगाता है। यही कारण है कि चन्द्रमा का एक हिस्सा या फेस हमेंसा पृथ्वी की ओर होता है। यदि चन्द्रमा पर खड़े होकर पृथ्वी को देखे तो पृथ्वी साफ़ साफ़ अपने अक्ष पर घूर्णन करती हुई नजर आएगी लेकिन आसमान में उसकी स्थिति सदा स्थिर बनी रहेगी अर्थात पृथ्वी को कई वर्षो तक निहारते रहो वह अपनी जगह से टस से मस नहीं होगी। पृथ्वी- चन्द्रमा-सूर्य ज्यामिति के कारण “चन्द्र दशा” हर २९.५ दिनों में बदलती है। आकार के हिसाब से अपने स्वामी ग्रह के सापेक्ष यह सौरमंडल में सबसे बड़ा प्राकृतिक उपग्रह है जिसका व्यास पृथ्वी का एक चौथाई तथा द्रव्यमान १/८१ है। बृहस्पति के उपग्रह lo के बाद चन्द्रमा दूसरा सबसे अधिक घनत्व वाला उपग्रह है। सूर्य के बाद आसमान में सबसे अधिक चमकदार निकाय चन्द्रमा है। समुद्री ज्वार और भाटा चन्द्रमा की गुरुत्वाकर्षण शक्ति के कारण आते हैं। चन्द्रमा की तात्कालिक कक्षीय दूरी, पृथ्वी के व्यास का ३० गुना है इसीलिए आसमान में सूर्य और चन्द्रमा का आकार हमेशा सामान नजर आता है। वह पथ्वी से चंद्रमा का 59 % भाग दिखता है जब चन्द्रमा अपनी कक्षा में घूमता हुआ सूर्य और पृथ्वी के बीच से होकर गुजरता है और सूर्य को पूरी तरह ढक लेता है तो उसे सूर्यग्रहण कहते हैं।

चन्द्र, सोम – संस्कृतम् – Word of the Day (2017-12-03)

चन्द्र

चन्द्रः (Moon) भूमेः एकमात्र-उपग्रहः अस्ति । सूर्यस्य अनन्तरं प्रमुखं स्थानं वहति चन्द्रः भूग्रहे विद्यमानानाम् अस्माकं दृष्ट्या । भूमिः स्वं परितः भ्रमति इत्यतः चन्द्रः अपि पूर्वदिक्तः पश्चिमदिशि सञ्चरति इति भासते । अन्ये ग्रहाः इव चन्द्रेण अपि स्थिरनक्षत्रमार्गे परिपूर्णं भ्रमणं कर्तुं २७ दिनानि ७ घण्टाः ४३ निमेषाः स्वीक्रियन्ते । तन्नाम २७.३२१७ दिनानि स्वीकरोति । अयम् एव नक्षत्रमासः इति उच्यते । भूमौ स्थित्वा ये अवलोकयन्ति तेषां दृष्ट्या चन्द्रः एकस्मात् नक्षत्रात् प्रस्थाय वृत्तं समाप्य तत्रैव प्रत्यागन्तुं यावन्तं कालं स्वीकरोति सः कालः इति वक्तुं शक्यते । एषः कालः २७.३२१७ सौरदिनसमानः भवति ।

सामान्यतः चान्द्रमानः नाम अमावास्यतः अमावास्यपर्यन्तं विद्यमानः २९.५३०५८८७ सौरदिनानि इत्यर्थः । अयं कालः नक्षत्रमासात् अधिका वर्तते । चन्द्रस्य परिभ्रमणावसरे सूर्यः अपि सञ्चरति इत्यतः प्रथमामावास्यातः द्वितीयामावास्याप्राप्तिः विलम्बायते ।

भूमेः गुरुत्वाकर्षणशक्तिम् अपि यदि परिगणयेम तर्हि चन्द्रस्य कक्षा दीर्घवृत्ताकारकः भवति । अन्येषां ग्रहाणाम् उपरि रवेः आकर्षणकारणतः अस्यां कक्षायां लघु परिवर्तनं दृश्यते । भूमितः चन्द्रस्य दूरं भवति २,३८,००० मैल्-परिमितम् । इदमन्तरं २२,१०,४६० तः २,५२,७०० मैल्-परिमितं विस्तृता भवति । भूमिं परितः भ्रमन् चन्द्रः एकस्मात् समीपप्रदेशात् प्रस्थाय तत्रैव प्रत्यागमनाय यं समयं स्वीकरोति सः कालः “एनोमलिस्टिक् मासः” (anomalistic month) इति कथ्यते । अयं कालः २७.५५४६ सौरदिनसमं भवति । चन्द्रस्य कक्षा भूचक्रात् अधिकतरं नाम ५ डिग्रि १५ कोणे नत्वा भ्रमति ।